Šestonedelie

Hovorí sa, že je to pre ženu náročné obdobie. Podľa mňa to nie je pravda. Nebudem klamať, prvých 48 hodín po sekcii je nesmierne bolestivých, ale stačilo, aby sa na mňa Teo usmial (čo mimochodom urobil hneď keď mi ho prvý krát nechali v náručí ☺), a ja som úplne zabudla na akýkoľvek diskomfort. Prsia sa mi chvalabohu nezapálili, a Teo bol od prvej chvíle naozaj šikovný, čiže som nemala ani žiadne problémy s bradavkami (plus som mala krém, ktorý fakt pomohol).

Domov nás pustili už na 4. deň, a aj keď ma sestričky mierne vydesili, že sa už najbližšie 2 roky nevyspím, nebolo tomu tak. Teuško prvé dni veľa spinkal, a ja som spala s ním. V noci vstával cca každé 2 hodiny, ale nie je to vôbec tak zlé (najmä ak má človek odrobených pár desiatok nočných smien, tak toto vstávanie naozaj nič nie je). Ak má žena viac detí, tak to asi bude podstatne náročnejšie, ale s jedným bábätkom je materská dovolenka v podstate dovolenkou 😄. V pohode som stíhala navariť, vyprať, požehliť Teove veci (kupujem všetko nekrčivé, takže ja inak nežehlím) a udržať byt uprataný. Koho napadne, že sa to dá, len keď je všetko po pôrode ideálne, tak ja som to tak naozaj nemala. Zabudli totiž vo mne kúsok placenty, takže som každý deň chodila do nemocnice na injekcie, aby to moje telo vypudilo. Zároveň mi naplánovali kyretáž, ktorá nakoniec nebola nutná, ale už len tá predstava ma vystresovala dostatočne. 

Teo krásne rástie, a robí mi radosť doslova každý deň. Čo sa týka stravy, jedla som len veľmi ľahké jedlá, v primeranom množstve. Konkrétne, som zvykla mať na raňajky ovsenú kašu, na obed vývar, varené mäsko s prílohou, nejaké jabĺčko a mrkvu a na večeru pečivo s niečim. Cvičila som už od 7. dňa, cvičenia odporúčané po sekcii. Moje telo sa pomalinky vracalo späť do pôvodnej formy (veľmi pomalinky ☺).