štvrtok 14. decembra 2017

Existuje správny čas na jedlo?

Predpokladám, že o metóde prerušovaného pôstu ste počuli. V podstate ide o to, že si človek stanoví počas dňa pár hodinové "okno" v ktorom normálne je (napr. 10 hodín, alebo aj menej), a mimo toto okno sa postí. Napriek tomu, že sa mi táto metóda hneď páčila, neodvážila som sa ju ani len vyskúšať. Bola som presvedčená, že ráno sa potrebujem ako prvé najesť (keď som chodila do práce, vstávala som o 4:45), a že ak sa večer najem príliš skoro (pred 20:00), tak nevydržím a niečo do seba nahádžem tesne pred spaním.

Časom som sa od "sledovania fitness trendov" posunula trošku iným smerom. Momentálne ma podstatne viac zaujíma čínska dietetika, a najmä to, ako sa ja sama cítim. Takže, podľa tradičnej čínskej medicíny existuje ideálny čas na jedlo (a samozrejme aj na iné činnosti). Napríklad, žalúdok pracuje na svoje maximum medzi 7:00 a 9:00. Je to perfektná doba na raňajky, a zároveň je to čas, kedy je telo schopné spracovať všetky živiny, a aj väčšie množstvo jedla. Raňajkuj ako kráľ sa potvrdilo :).

Následne, medzi 9:00 a 11:00 je na svojom maxime dráha sleziny a pankreasu, takže ak sladké, tak práve vtedy. Tiež sa mi v tomto potvrdilo, to čo v podstate hovoria všetci - že sacharidy je lepšie prijímať doobeda. Ja to riešim tak, že raňajkujeme sladké obilninové kaše, okolo 8:30 až 9:00 😉.

Od 11:00 do 13:00 nastáva útlm. To, aký pokles energie pocítime, závisí aj na strave, ktorú prijmeme. Svojho času, som bola presvedčená, že neviem tráviť sacharidy, pretože po klasickom meničku v reštike som takmer odpadla od únavy, a nevedela som sa absolútne na nič sústrediť (už len tváriť sa, že robím bolo niekedy nad moje sily). Naopak, ak som si dala ľahký šalát, bola som relatívne v pohode. Aj vďaka tomu, som sa snažila pomerne dlhú dobu jesť len low carb. Dnes už viem, že sacharidy potrebujem, len si musím vybrať tie správne, a v správny čas. U nás doma býva na obed zeleninová polievka, a ľahšie druhé jedlo. Naberám si podstatne menšie porcie ako kedysi.

Od 15:00 do 17:00  pracuje na svoje maximum močový mechúr. Je to čas, kedy telo dobre vylučuje toxíny, takže šálka bylinkového čaju je skvelým pomocníkom. Je to taktiež dobrý čas, na výdatnejšie jedlo. My práve v tomto čase mávame olovrant. Bylinkový čajík s medom a kúsok domáceho celozrnného koláčika.

No, a od 17:00 do 19:00 pracujú obličky. Ak im chceme pomôcť, mali by sme sa napr. navečerať do 18:00, ideálne ľahko stráviteľné jedlo bez soli a cukru. Veľmi nevhodné sú aj potraviny s pridaním chemických látok, káva a alkohol. Naopak, pomôžeme si ak už po tomto čase nebudeme prijímať žiadnu stravu a ani tekutiny. Toto je ten bod, ktorý potrebujem doladiť... často som totiž večer ešte hladná.

Keď som sa to snažila uviesť do praxe, spomenula som si na článok o IF. Uvedomila som si, že v podstate ho budem dodržiavať aj ja. Aj keď neplánovane :). Teda budem jesť iba počas 10 hodín (od 8:00 do 18:00). Naozaj ma fascinuje, keď sa na prvý pohľad nezlučiteľné smery nakoniec nájdu v prieniku. Utvrdí ma to v tom, že takto je to správne.

Takže, od dnes už v praxi aj tie večere...

Ak mám byť úprimná, tak raňajky, obed a olovrant mám takto nastavený už dlhšie. Maximálne mi to vyhovuje, a upravilo sa mi trávenie. Zmena je teda len cvičenie (mala som teraz 2 mesačnú pauzu, a od pôrodu cvičím nepravidelne) a najmä večere (som taký večerný "jedlík", často ešte po večeri niečo zobem).

Trošku som študovala na internete, ako to s tými večerami zvládnuť. Vraj je dobré si dať plnohodnotné jedlo. Takže zeleninu, bielkoviny a aj celozrnné obilniny. (Obilninám som sa na večer zámerne vyhýbala, ale tak dám im ešte šancu :D). Najesť sa do pohodlnej sýtosti, a minimálne na 3 hodiny by mal byť človek spokojný. Potom je čas sa pomaly chystať do postieľky (do 23:00 najneskôr).

PS: tieto časy sú nastavené na zimný čas. V lete, sa to posúva o hodinku neskôr :).


pondelok 11. decembra 2017

Linecké bez vajec a cukru z celozrnnej múky



Úprimne ma prekvapilo, aké krehké a chutné môžu byť linecké koláčiky z celozrnnej múky, bez vajec a cukru. Piekla som ich najmä pre Tea, ako darček na Mikuláša (okrem toho dostal ovocie, ale koláčiky padli za 2 dni :D).






Ingrediencie:

  • 500g špaldová múka celozrnná hladká (100 z toho môže byť aj pšenová)
  • 250g maslo (alebo kokosový olej)
  • kôra z 1 bio citrónu
  • 5 PL medu alebo ryžového sirupu
  • štipka soli, štipka vanilky
  • voda podľa potreby
Pečieme 10 min pri 180 °C.

Všetko vypracujeme v hladké cesto, a vykrajujeme koláčiky. Sú tmavšie, ale chuťovo výborné. Samozrejme, sú podstatne menej sladké, ako klasické linecké, ale sirup či med môžete pridať podľa svojej chuti. Nám to takto stačilo. Musela som ich dnes piecť zas, aby sme mali niečo aj na Vianoce :D (a som úprimne zvedavá či vôbec ostanú).

PS: s cestom sa výborne pracuje, a pokojne podsypávajte múkou, keď budete potrebovať. Koláčiky ostanú krehké :). 





nedeľa 10. decembra 2017

Prečo nepotrebujem počítať kalórie

Aby som bola úprimná, niekoľko pokusov o počítanie kalórií som mala. V praxi mi to však nikdy nevydržalo viac ako 2 dni (a to milujem čísla). Prečo? Chudnutie, či udržanie si štíhlej postavy nie je len jednoduchá matematika: príjem vs. výdaj. Je to totiž viac o biológií a individualite. Do úvahy je potrebné brať mnoho faktorov ako hormóny, úroveň stresu, typ práce, ročné obdobie, vek, pohlavie, funkčnosť tráviaceho systému a veľa ďalších vecí, pretože všetko, čo sa deje v našom živote je prepojené s naším telom.

Takže ako na to? Je to tak komplikované, že jediná cesta je nájsť znovu spojenie so svojím telom a svojimi emóciami. Ak sa Vám podarí počúvať svoje telo, budete vedieť rozdiel medzi tým čo naozaj potrebuje, a tým kedy sa jedlom snažíte zaplniť nejakú dieru v duší. Jednoduché sebauvedomenie dokáže veľa. Čiže ako to vyzerá u mňa v praxi?

Viac sa sústredím na to ako jem. Konkrétne, jedlo sa u nás doma stáva príjemnou spoločnou chvíľou, kedy si sadneme k stolu, porozprávame sa, zasmejeme sa. Sústredím sa na jedlo, jem pomalšie a hlavne, vnímam kedy som príjemne nasýtená. V tomto momente prestávam jesť. (Dlho som mala vnútorný blok nechávať jedlo na tanieri - to ešte z detstva, ale teraz sa to snažím brať tak, že zvyškami robím radosť našim psom).

Ďalším dôležitým bodom je nejesť vtedy, ak nie ste hladní. Je totiž dôležité, aby telo využilo jedlo, ktoré trávi ako palivo. Ak mu však poskytneme ďalší zdroj energie, tak niečo musí uložiť na neskôr. Ja osobne s tým mávam problém najmä večer. Všetci spolu večeriame okolo 18:30, potom okúpeme a uložíme Tea. Cca o deviatej sa mi podarí si sadnúť a vyložiť nohy. Je to akurát čas, kedy už nie som plná z večere, a mávam potrebu niečo zjesť. Snažím sa to riešiť tak, že si urobím niečo dobré na pitie. Teraz to býva čaj (ak mám veľkú chuť na sladké, tak s lyžičkou medu), v lete nejaký drink (mäta, medovka, citrón, uhorka a bobuľové ovocie v rôznych kombináciách sú top).

Samozrejme, je veľmi dôležité, čo máte na tanieri. Úprimne si nemyslím, že existuje nejaká "diéta", ktorú je potrebné dodržiavať. Mne pomáha jednoduchá otázka: Jedol by toto človek, ktorý sa má naozaj rád? Alebo obdoba tejto otázky: Dala by som toto na tanier svojmu dieťaťu? Existuje mnoho diétnych smerov, (vegan, paleo, low-carb, čínska dietetika, raw, ...) ale všetci sa určite zhodneme na tom, že biely cukor, biela múka, polotovary, e-čka, farbivá a dochucovadlá do zdravého stravovania nepatria.

štvrtok 7. decembra 2017

Čo u mňa v kuchyni nesmie chýbať


Neznášam nakupovanie. Neznášam ho tak veľmi ako väčšina chlapov - z čoho vyplýva, že som si potrebovala nákupy čo najviac zjednodušiť. V praxi to u nás vyzerá tak, že ideme 1x do mesiaca na veľký nákup, kde nakupujem v podstate každý mesiac tie isté trvanlivé potraviny. No a potom idem 1x do týždňa na menší nákup..... 


Takže čo konkrétne u nás nesmie chýbať? 1x do mesiaca sa koná veľký nákup:
  • V bio obchode: pšeno, ovos, ryža guľatozrnná a dlhozrnná, cestoviny, špaldová celozrnná múka, kypriaci prášok, vanilkový cukor, puding (alebo škrob), datlový (alebo iný) sirup, kváskový chlieb
  • V dm: ovsenú smotanu, kokosovú smotanu a bujón
  • V lidli: ovsené vločky, celozrnné špagety, mrazený: hrášok, brokolica, špenát, bobuľové ovocie; kokos, mak, káva, med, šošovica, fazuľa (sušené), horká čokoláda, paradajkový pretlak, horčica a konzervy pre našich štvornohých miláčikov ;)
  • u jednej známej, ktorá chová domácu hydinu si ešte objednám 4 kusy na vývar (väčšinou sliepky, prípadne kohúta či kačku) a vajíčka. Každý víkend varím poctivý domáci vývar, a mäsko potom použijem. Prsia zvyknem do omáčky na cestoviny a stehná s krídlami upečiem so zeleninkou. Viac menej je to všetko mäso čo moja rodina bežne jedáva. 
Zároveň, 1x do týždňa zbehnem na menší nákup, kde mávam už len pár položiek, takže to je rýchlovka. Tento zoznam sa mení, podľa toho, čo mám v pláne variť, ale medzi stálice patrí:
  • lidl: brokolica, karfiol, mrkva, petržlen, cibuľa, cesnak, tácka zeleniny na vývar, cuketa, jablká, (iné ovocie, ak je v sezóne), avokádo, citrón, pečivo: ražné kocky a klasické kaiserky pre manžela, maslo a tvaroh
Okrem toho rada používam bylinky. Petržlen, pažítku, kôpor, oregano, rozmarín a koriander mám v kuchyni na okne. V lete tam určite pribudne aj medovka a mäta. 

Na varenie používam tekvicový olej, a často ešte jedávame sušené brusnice a rôzne orechy či semienka. Toto mi však nosí svokra z Rakúska :). 

PS: V lete vyzerá týždenný nákupný zoznam trochu inak. Bývajú tam paradajky, uhorky, redkvička a čerstvý špenát. Karfiol, petržlen a cibuľu takmer nepoužívam. Jednoducho na to nemám chuť. 

štvrtok 26. októbra 2017

Pšeno



Pšeno je veľmi dobre stráviteľná a navyše prirodzene bezlepková obilnina. Kašu zo pšena si veľmi rýchlo zamilujete vďaka jeho jemnej, mierne sladkej a jemnej chuti. Pšeno je neutrálnej povahy - takže neprekysľuje organizmus a je dobré ho podávať s ovocím :).



Ja osobne nezvládam tráviť veľa času v kuchyni (celkovo nezvládam tráviť viac ako hodinu denne domácimi prácami, ale tak to je už iná téma :D), takže vždy varím pšeno vo väčšom množstve a potom ho počas týždňa používam podľa potreby. Konkrétne overené recepty budem postupne pridávať. Takže, ako uvariť pšeno?

Ingrediencie:

  • 500g pšena
  • 1 l vody
  • 1,5 lyžičky soli
Pšeno najprv prepláchneme vo vriacej vode. Tým sa zbavíme prípadnej horkosti. Do hrnca dáme pšeno, vodu a soľ, a varíme pod pokrievkou 15-20 min. Počas varenia sa pšeno (rovnako ako ryža) nemieša, aby sa nepripálilo.

Takto uvarené pšeno je skvelým základom pre kaše (potom príprava trvá 2-5 min), ale ja ho veľmi rada používam aj na zahustenie všetkých polievok pre Tea, alebo ako rýchlu prílohu namiesto ryže. 

Ak ešte váhate, či pšeno zaradiť, tak:
 - obsahuje vysoké množstvo železa (z rastlinných zdrojov má po maku najvyšší obsah). Okrem toho z minerálnych látok je bohaté aj na horčík, draslík, kremík, fosfor, meď a zinok.
- vďaka tomu je veľmi užitočné pre stavbu kostí, kĺbov, ako aj na podporu pevnosti vlasov či nechtov.
- pšeno bolo zároveň prvou obilninou, ktorú mi pediatrička doporučila podávať Teovi ako príkrm, nakoľko mu malo pomôcť posilniť žalúdok aj svaly. Pravdou je, že moje miminko, s pôrodnou váhou 2380g, ktoré bolo po narodení tak krehké, že ani poriadne plakať nevládalo sa teraz naháňa po byte so psami, a na ihrisku je v lezení rýchlejšie ako deti o 2 mesiace staršie (náš nezbeda má teraz 9 mesiacov :))

pondelok 23. októbra 2017

Zdravé, chutné a lacné raňajky :)


Vyzerá to ako win-win :). Čo tým myslím? Obilninové kaše. Predtým, ako ich rovno odsúdite, verte mi, že ja sama som bola roky presvedčená že nie som schopná zjesť nič takéto. Bola som totiž naučená jesť na raňajky "chlieb s niečím", prípadne sladké pečivo. Avšak, obilninové kaše (čiže kaše z pšena, ovsa, žita, pohanky či hnedej ryže) už našli v mojom jedálničku stále miesto. Prečo?


Pomáhajú tráveniu


Naozaj, začať ráno teplou kašou, pripravenou vo vode, prípadne rastlinnom mlieku je pre organizmus ako pohladenie. Celé zrná sú ľahko stráviteľné, v čreve ešte nabobnajú a tak pomôžu naštartovať trávenie. Toto som si prvý krát overila počas tehotenstva, kedy ma trápila zápcha, a tieto kaše boli doslova ako zázrak.Vtedy som bola rozhodnutá, že si svoje pôvodne raňajky za tieto kaše zamením. Avšak, po pôrode som sa vrátila naspäť k bežným raňajkám. Ale, teraz, keď mám Tea, tak práve tieto kaše robia jeho brušku najlepšie. Dokonca, keď som mu na večeru na radu jeho pediatričky (úžasná doktorka) zamenila to čo jedával dovtedy (zeleninové či strukovinové polievky, alebo instantnú kašu či ovocie) za obilninové kaše (nie na sladko), tak zo dňa na deň sa prestal v noci budiť a spinká až do rána.

Môžu chutiť výborne

Píšem že môžu, pretože je naozaj dôležité ich dobre ochutiť. Obilnina rozvarená na kašu je sama o sebe dosť chuťovo nevýrazná, takže je potrebné k nej niečo pridať. V prvom rade, je nutné variť v mierne osolenej vode. No a potom, pridať ovocie, orechy, mak, kokos, škoricu, vanilku, trochu medu a podobne. Musím však zdôrazniť, že nie všetky variácie a pomery sú vydarené (aj mne sa občas "podarí" niečo nie veľmi vábne), ale existujú naozaj chuťovo skvelé kaše. Postupne si tu tie svoje naj vydarenejšie budem pridávať :). Ak sa vhodne skombinuje ovocie, voňavé korenie, a vrch sa posype niečím chrumkavým, či kockou kvalitnej čokolády, ktorá sa bude pomaly rozpúšťať, tak tieto kaše dostanú úplne iný rozmer. 

Sú ľahké a výživné 

To, že sú ľahko stráviteľné znamená pre organizmus veľa. Nezaťažia ho, takže po nich nenasleduje únava. Zároveň však dodajú energiu, vlákninu, minerály a aj vitamíny. Pomáhajú správnemu fungovaniu všetkých orgánov, a najmä mozgu. Určite to poznáte aj samy na sebe, že ak sa prejete, chce sa Vám jedine spať, a určite nie rozmýšľať. Niekedy je Vám dokonca ťažko, alebo vás bolí žalúdok, žlčník či pankreas. Áno, ťažké jedlá dokážu narobiť trampoty nášmu telu. Ale správna strava (a tieto kaše tam jednoznačne patria) dodá energiu, naplní žalúdok a črevo tak, aby bežalo trávenie na 100% a následne má mozog voľný priestor na premýšľanie. Ja osobne si myslím, že najmä u detí je toto veľmi dôležité aby sa mohli správne rozvíjať.

Sú lacné

Z 0,5 kg obilniny (1-2€) sa uvarí kaša pre celú rodinu minimálne na 2 dni (rátam 4 člennú rodinu). Aj po pridaní medu, korenín či ovocia je to veľmi prijateľné k peňaženke :D. 

Tak čo, skúsite nejakú kašu aj Vy?

PS: Aby som bola úprimná, tak rozhodnutie, že na raňajky budem robiť pre celú rodinu kaše padlo po poslednej návšteve Teovej pediatričky. Už predtým mi viacero ľudí kaše odporúčalo, ale v podstate mi nikto nevedel presne vysvetliť prečo sú také skvelé. Nechápala som rozdiel, medzi tým, či zjem ovsenú kašu, alebo domácu bábovku z ovsených vločiek, keď na výrobu v podstate použijem rovnaké suroviny. Takže, aký je v tom rozdiel? Celé zrno (ovos, ryža, quinoa, pšeno, žito, pohánka,...) počas varenia zväčší svoj objem, a následne v brušku, v čreve sa ďalej zväčšuje až kým sa nerozpadne. Črevo naplní, spriechodní, a vďaka tomu sa črevá pekne kĺžu jedno o druhé a celá tráviaca aj vylučovacia sústava beží ako hodinky. Ako analógiu mi to doktorka vysvetlila s vyrábaním jaterníc, kedy sa do črievka okrem mäsa pridáva aj ryža alebo krúpy. Tie sa počas varenia pekne nasiaknu vodou, a črievko sa naplní. Takto podobne to funguje aj v tom našom čreve :D. Čím je obilie viac spracované (teda vločky, krupica, múka, cestoviny, v tomto poradí), tým má menšiu schopnosť toto zabezpečiť. Zároveň, pufované výrobky ako chrumky, či ryžové chlebíčky robia presný opak. Sú umelo nafúknuté a v čreve spľasnú. 

nedeľa 1. októbra 2017

Nie som vegán.... ale mám súcit

Ešte nedávno som si život bez mäsa nevedela predstaviť. ALE, niečo sa vo mne zlomilo a ja už nedokážem ďalej zatvárať oči pred tým aké mäso vlastne kupujeme. Tým ako "chováme zvieratá" (ak sa to chovom dá vôbec nazvať) netrápime len ich, ale aj samých seba. Čoraz viac dievčat príliš skoro dospieva, hormonálne problémy, akože "civilizačné" choroby, alergie a tak ďalej. Ešte pred  40 rokmi bolo výnimočné ak tým niekto trpel, dnes je výnimočné ak je niekto zdravý. Poslednou akoby kvapkou bolo, keď dvojročnej dcérke mojej známej začali rásť prsia, a sama pediatrička ako doporučenie povedala, že treba v jej strave vylúčiť kuracie mäso. Čiže, aj keď sa to možno ešte neprejavilo na mojom tele, prejavy na mini telíčku môjho 8 mesačného bábätka by na seba nenechali dlho čakať.

Takže, ja som sa rozhodla. Ak mäso, vajíčka či maslo, tak domáce. Od ľudí, o ktorých viem, že sa o zvieratá celý ich život pekne starali. Zvieratá, ktoré mali výbeh, prirodzenú stravu, a ktoré nežili v strese. V praxi to však zďaleka nie je takto jednoduché. Domáce vajíčka je ťažko zohnať a sú mierne drahšie (ja som chvalabohu už svoj zdroj našla 😃). Domáce mäso je však niekoľko násobne drahšie, a tak si naozaj nemôžeme dovoliť ho mať na tanieri denne (tak ako tomu bolo doteraz). Na druhej strane však existuje aj množstvo chutných vegánskych jedál, a chce to len chuť a odvahu trošku experimentovať. Čiže, najbližšie recepty budú asi vegánske :)

pondelok 24. júla 2017

Čo na moje telo funguje :)

Dnes taký zvláštny článok, píšem ho viac menej sama pre seba. Asi ako väčšina žien (a možno nie len žien), mávam obdobia kedy som so svojou postavou menej spokojná. Vyskúšala som kadejaké prístupy ku stravovaniu a k cvičeniu, a musím povedať, že tak jednoducho a rýchlo ako tomu bolo teraz po pôrode som sa ešte nikdy predtým do formy nedostala. Je to naozaj mimoriadne zvláštne, pretože teraz som potrebovala zhodiť najviac kg vo svojom živote (cca 12), a napriek tomu to šlo "ako po masle". Takže, čo u mňa naozaj funguje?

  1. Jesť 4x denne. Nie viac, nie menej. Konkrétne raňajky (medzi 7:00 až 8:00), obed (okolo 12:00), olovrant (okolo 16:00) a večeru (medzi 7:00 a 8:00). Časy sú fakt len orientačné... asi po 2 týždňoch takého jedenia sa telo nastaví, a hlad sa objavuje pravidelne :).  Dôležité je, aby som medzitým nejedla "žiadne snacky" ani nič podobné. Pravdu povediac, nevyhovuje mi jesť 5 či 6x denne - mám pocit, že celý deň musím myslieť len na jedlo. Ak už 4 jedlá nestíham, tak vynechanie večere u mňa narobí najmenšie škody (o to viac sa potom teším na raňajky).
  2. Výživné raňajky, sýty obed a sladký olovrant :) Inými slovami jesť počas dňa tak, aby som sa do večere "musela nútiť". Takže, na raňajky mi vyhovuje cca 50g pečiva s "niečím" a zelenina, alebo rôzne kaše s ovocím a orieškami. Podstatné je, aby ma zasýtili aspoň na 3 hodiny. Na obed jem čokoľvek v normálnej porcii. Kľudne to môže byť aj menu v reštike. Vyhýbam sa akurát vyprážaným jedlám, hranolkám, a fast food "jedlu". Je pre mňa naozaj dôležité, aby som sa najedla do sýta. Ak "ošidím" obed, tak to už potom ide dole vodou celý deň. Sladký olovrant (väčšinou domáci koláčik zo zdravších surovín, alebo oriešky s medom, ovocie a podobne) mi dokonale uspokojí chuťové poháriky, a je to v podstate záruka toho, že sa večer neprejem.
  3. Slow carb večera. Nie je to úplne nevyhnutné (ani sa toho nedržím na 100%), ale "pomalo sacharidová"večera mi naozaj pomáha. Jednak už večer nemám šancu energiu zo sacharidov spáliť, a zároveň celkovo zjem menšiu porciu. V lete mi vyhovujú šaláty, v zime skôr husté zeleninové polievky, strukovinové jedlá či zelenina na pare.
  4. Cvičenie. Cvičenie má pre mňa mnoho benefitov, a jedným z nich je aj skutočnosť, že v mojej hlave to funguje asi takto "Keď si sa už trápila cvičením, tak to proste nezničíš tým, že si dáš na večer čokoládu...". Maximálne mi vyhovuje cvičiť so Zuzkou Light. Stíham to za 30 minút aj so sprchou, a výsledky sú rýchlo viditeľné 😉. Ak som dlhšie necvičila, tak pilates je skvelou alternatívou.
Posledným dôležitým bodom je, aby som nečakala zázraky za noc :D. Je to vtipné, ale naozaj by som niekedy chcela byť za týždeň o 3 kg ľahšia - no a to veru nefunguje :). 


streda 19. júla 2017

Ranná rutina


S vytváraním režimu to u nás nebolo ružové 😂. Vôbec tomu nepomáhala skutočnosť, že sa sťahujeme v priemere 2x za mesiac (manžel je v práci vo výcviku, takže putujeme po Slovensku s ním).  ALE, nakoniec sme to s Teom zvládli, a máme rannú rutinu, ktorá vyhovuje mne, jemu a hlavne každý deň (aj cez víkend, aj v KE, aj v SL, vo ZV... proste stále 😊).

Takže ako to u nás ráno vyzerá?

7.00. - približne vtedy vstávame. Budík si nenastavujem, Teo je ako hodinky 😉. Hneď po prebudení si ponaťahujem chrbát, prebalím Tea a oblečiem sa.

7.30 beriem Tea do kuchyne. Ráno je mimoriadne spokojný (toto asi nemá po mne 😂), takže ho môžem pár minút v kľude nechať samého s hračkami. Medzitým vypijem veľký pohár vody, idem na wc, umyjem si zuby a tvár, nakrémujem sa a učešem. Potom si zalejem kávu. Uvarím Teovi kašu (robím mu stále kaše doma (tie kupované mu nechutia, a ani sa mu nedivím). Nachystám si raňajky.

8.00 kým Teovi chladne kaša, pohrám sa s ním na podložke a zacvičím si pár strečingových cvikov. Tea šteklím na brušku, hladkám - proste sa ho snažím zapájať, no a musím uznať, že sa mu to veľmi páči. Je to takých našich 15 minút, kedy sa v podstate len šalíme 😊.

8.15 si sadneme za stôl. Nakŕmim Tea, vypijem ďalší veľký pohár vody a dám si kávu. Potom ešte Tea nakojím a medzitým zjem raňajky. (Ak jem to čo aj on, papáme naraz).

Následne už viac menej len sledujem Tea, kedy začne byť unavený. Na podložke už nechce byť, takže ho mám na rukách. Väčšinou upracem veci, pustím pračku ak treba a tak. Ak si aspoň 2x zívne, tak ho idem uložiť. Spinká buď vonku v kočíku, alebo v posteli (ak veľmi prší, alebo je príliš horúco).

No a kým Teo spí, ja si zacvičím. Vonku chodím už športovo oblečená, idem na záhradu (v KE), alebo do pokojnejšieho parku (ak nie sme v KE). V kočíku už mám nachystané činky a vodu. Pravdu povediac, najprv som sa hanbila poskakovať pred ľuďmi, ale už som to prestala riešiť (myslím vo svojej hlave). Po cvičení (trvá mi to max 20 minút) si užijem ešte čas kým Teo spí. Buď sa prejdem, čítam si knihu, napíšem článok na blog...  proste čokoľvek na čo mám chuť. Je to jediný čas dňa, ktorý venujem len sebe 😊.

Šťastná mamka aj vďaka cvičeniu

Ja a cvičenie, to je dlhý príbeh. Nikdy som nebola práve športový typ. Telesnú som neznášala už na ZŠ (najmä gymnastiku). Behám pomaly, loptové hry ma nebavia a v posilke si odjakživa pripadám ako mimozemšťan (najmä keď na mňa civí partička "vymakaných chalanov" a ja naozaj nikdy neviem prečo (či preto, že som nová, či cvičím technicky zle, či dvíham príliš malé váhy, alebo sa im proste páči pozerať na ženu v tielku a legínach). Takže nepodarených pokusov o "zakomponovanie" cvičenia do môjho života som mala desiatky.

Avšak, asi pred 3 rokmi som si povedala, že vyskúšam cvičenie doma. Podľa videa (prišlo mi to síce trochu komunistické, ale za pokus človek nič nedá 😂). No a zamilovala som si to od úplného začiatku. Začínala som cvičiť 30 day shred od Jill Michaels, potom rôzne iné jej programy a končila som u Zuzky Light. Vyše roka som si platila členstvo v Zgym. Počas tehotenstva som cvičila oveľa menej, ale v podstate hneď po šestonedelí som zas začínala s Jill a teraz cvičím so Zuzkou jej program pre začiatočníkov (síce sa už necítim ako začiatočník, ale 9 mesiacov tehotenstva vráti fyzičku o riadny kus späť, takže to je pre mňa úplný ideál).

No a tu sú už hlavné dôvody prečo cvičenie "makes me happy" 😄

  • Mám viac energie
Je to dosť paradoxné, ale okamžitý efekt po cvičení u mňa je,že sa mi zvýši energia. Účinkuje to podstatne lepšie ako káva, či čokoľvek iné. Dôležité však je to s cvičením neprehnať. U mňa je hranica cca 20 minút naplno (HIIT). Ak to preženiem, tak som naopak unavená.
  •  Najlepšie uvoľnenie stresu
Som dosť emotívny typ. Smejem sa nahlas, nehambím sa plakať a ak som nervózna, tak ma naozaj nemusíte poznať, aby ste to zistili. O to viac tým potom trpia moji najbližší. Nedokážem sa sústrediť, myslím len na to, z čoho som práve v "strese", bolí ma brucho a tak. Proste celé zle. Predtým som sa zvykla prejedať hlúposťami, čo pomáha len na tých pár minút kým človek žuje 😂. Teraz si idem zacvičiť. Cvičím naplno, myslím len na správnu formu, počet opakovaní - proste dám do toho všetko. Už za tých pár minút sa moje podvedomie upokojí, a ja som potom podstatne pokojnejšia.
  • Sila a kondička sa celý deň hrať
Toto je momentálne pre mňa asi top dôvod. Teo rastie, čiže je jednak čím ďalej ťažší, a zároveň si čím ďalej vyžaduje viac pozornosti. Každá maminka vie presne o čom hovorím. Ja vďaka cvičeniu môžem úprimne povedať že vládzem aj keď ho celý deň nosím na rukách a snažím sa ho zabávať (práve mu idú zúbky a ja som ochotná urobiť naozaj čokoľvek aby sa usmieval a nemyslel na bolesť), čo v praxi znamená, že s ním tancujem, naháňam psov, behám po schodoch... proste dá to zabrať :D. Moja mladšia sestra (20 ročná) ho strážila 30 minút, a spotená mi ho prišla vrátiť s tým, že keby toto mala robiť celý deň tak je štíhla ako prútik :D. 
  • Vyzerám a cítim sa dobre
Posledný, avšak nemenej dôležitý bod je, že vyzerám dobre. Po pol roku mám svoju pôvodnú váhu, a naozaj na mne nevidno, že mám malé bábo. Možno je to pre niekoho povrchné, ale to ako sa cítim u mňa naozaj ovplyvňuje aj fakt, že môžem nosiť svoje obľúbené rifle bez toho aby ma tlačili 😉.

Ako ste na tom Vy? Cvičíte? Ste aj Vďaka tomu šťastnejší?

streda 7. júna 2017

Bylinkový raj na zemi



Neskutočné! Tak by sa dala opísať príroda, kde sme boli včera zbierať bylinky (lazy v blízkosti Krupiny). Na toto miesto nás pozvala pani, od ktorej kupujeme vajíčka. Takže, som si povedala, že aspoň uvidím ako sa majú jej sliepočky .... No a ako tam bolo?


Čakalo nás tam dokonalé ticho, pokoj a neuveriteľná vôňa.... ten najlepší liek na dušu aký poznám 😊.


Najprv sme urobili Teovi leháro v tieni pod lesom. Ešte stále som ohúrená z toho, ako tam bolo príjemne (Teo zatiaľ nezvláda dobre vysoké teploty, a teda v meste s ním medzi 10:30 a 17:00 ani nemôžem ísť von, pričom pod lesom bolo aj od 12 -tej ešte stále úžasne). Všetko navôkol sa mu neskutočne páčilo (napr. trhanie trávy) a aj on sa páčil okoliu (najmä jednému z troch psíkov, ktorý sa celý čas pokúšal mu dať pusu 😃😃).


Čo sa týka zberu vo všeobecnosti, tak je naozaj dôležité, aby sa byliny zbierali na miestach čo najďalej od ciest, či iného znečistenia (čo je aj dosť logické). K prírode sa snažím správať ohľaduplne, a to aj pri zbere byliniek. Trhám opatrne, len tie časti ktoré potrebujem (napr. nevytrhávam zbytočne korienky, ak zbieram kvety či listy). Tento krát som sa navyše snažila sa pri zbieraní byliniek sústrediť len na to, čo robím. Cítiť tú úžasnú vôňu, kochať sa okolitou prírodou, počúvať vtáčiky, dotýkať sa rastlín .... je to podľa mňa úžasný relax a skvelé cvičenie pre myseľ (teda aspoň pre tú moju, ktorá väčšinu času beží na plné obrátky 😂). Čo som napríklad do nedávna nevedela, je fakt že všetky bylinky majú najväčšiu silu čerstvé a postupom času sú menej a menej účinné. Z toho logicky vyplýva, že si nazbieram len toľko čo potrebujem. Tohto roku som sa teda rozhodla, že budem postupne piť čaje z rôznych bylín tak ako budú k dispozícii (každá bylina má svoje účinky, a minimálne ako prevencia sú mimoriadne účinné....). Zároveň si urobím menšie zásoby sušených byliniek, olejov, tinktúr a pod. na zimu.



PS: Presvedčila som sa na vlastné oči, že priplatiť si za vajíčka naozaj stojí za to. Sliepky mali obrovský výbeh na tráve, na slniečku aj v tieni pod čerešňami a starali sa o svoje kuriatka. Pripomenulo mi to sliepočky mojej babky, keď som k nej ako malá chodila na prázdniny (len tie mali aj mená 😃).






piatok 2. júna 2017

Materská ako dovolenka


Kde začať...nástupu na materskú som sa v kútiku duše trochu bála. Na jednej strasne som počúvala názory mamičiek, ktoré mi vraveli, že je to mega náročné obdobie, že sa už poriadne nevyspím a že to teda rozhodne dovolenka nie je. Na strane druhej boli moji kolegovia a priatelia, ktorí boli presvedčení, že ja na materskej dlho nevydržím, lebo sa budem nudiť a nebude ma to napĺňať. No a realita?


Materská je najkrajšie obdobie môjho života a vyše 90% času je ako vysnívaná dovolenka 😊. Áno, sú dni kedy mi je ťažšie, pretože Tea niečo trápi či bolí (a ako každá mamka vie, mňa to trápi a bolí ešte viac), ale inak je to PARÁDA.

Teo je nádherné, usmievave bábätko a je pre mňa privilégiom môcť s ním tráviť 24 hodín denne. Nezávidím manželovi, že chodí do práce (ktorú mimochodom má veľmi rád), to on závidí mne, že sa s Teom môžem ešte túliť v posteli. Po rokoch konečne čítam knihy, na ktoré som si nikdy nevedela nájsť čas (pri kojeni a uspávaní je dosť času). Jem pravidelne a podľa môjho úsudku zdravo (nakoľko mám konečne čas a energiu si jedlo pripraviť). Chodím s Teom na prechádzky, mám čas pokecať so známymi, sedieť len tak v parku a pozorovať vtáčikov, či kvietky. Dokonca takmer denne cvičím... proste venujem sa Teovi a sebe a obaja si to náramne užívame. Milujem jeho úsmev, to ako sa teší keď mu dám pusu, ako sa nahlas smeje keď sa spolu šalíme, alebo keď tancujeme. Milujem tú radosť v jeho očiach keď príde domov tato, alebo keď mu chutí čo mu pripravím. Teo je dokonalé stvorenie a robí svet krajším (ten môj a manželov o hooodne krajším) miestom.

No a navyše, mám sa od svojho bábätka čo učiť. Žije dokonalo v prítomnosti, užíva si každú chvíľku. Vždy pozerá na mňa, nie zamyslene cezo mňa, ako to robia dospelí zahĺtení svojimi problémami. A ja... ja sa teraz naozaj snažím naučiť sa žiť život viac ako to robí on. So zvedavosťou prijímať čo mi ponúka, tešiť sa z toho dobrého a nemyslieť na to menej dobré.

Arašidové guľky

Naozaj výborný koláčik, ktorý je hotový do 10 minút, netreba ho piecť, a zvládne ho pripraviť každý 😉 . Vznikol, pretože sa z jedálnička pokúšam v čo najväčšej miere vyradiť cukor, bielu múku, konzervanty a podobne. Avšak, poobednú kávičku bez niečoho sladkého si viem len ťažko odoprieť... takže experimentujem v kuchyni 😊.


Ingrediencie:
  • 125g datlí
  • 125g kokosu
  • 150g arašidového masla (ideálne 100%-ného)


Datle namočíme, kým sa nenapijú. Potom väčšinu vody zlejeme, a mixujeme ich na hladkú hmotu. Následne pridáme arašidové maslo, a ja postupne pridávam kokos, kým nezískam konzistenciu, ktorá drží tvar. Kokosu treba niekedy viac, niekedy menej. Závisí to od toho, koľko vody použijeme pri mixovaní datli.

PS: datle ani arašidové maslo nevážim. Používam cca 1/2 balenia datlí, a 1/2 balenia arašidového masla. Vždy vyjdu perfektné. 

nedeľa 21. mája 2017

28 dňový reset s Cassey Ho

Keď som uvidela video od Blogilates, kde hovorila so 28-dňovom resete prvý krát, povedala som si, že toto určite nie je pre mňa. Mliečne výrobky milujem a bola som presvedčená, že môjmu telu prospievajú. (No a piť kávu bez mlieka som nedokázala, a život bez kávy som si nevedela ani len predstaviť). Avšak, keď som začala kojiť malého, zistila som, že kravské mlieko a výrobky z neho mu robia zle (mal ekzém na líčkach a pobolievalo ho bruško). Na moje veľké prekvapenie, po vylúčení mlieka, syrov, jogurtov ... som začala byť menej nafúknutá, a celkovo som sa cítila lepšie. Zároveň, keďže chcem pre svoje bábo to najlepšie, automaticky som sa snažila vylúčiť zo svojej stravy takmer všetok cukor, spracované výrobky, bielu múku a podobne. 



Takže, keď som sa včera úplne náhodou preklikla na video od Cassey, uvedomila som si, že by to pre mňa nemal byť taký problém, a že tomu dám šancu. Jej reset nie je diéta, nevylučuje žiadnu makroživinu, ani neobmedzuje príjem kalórií, takže je úplne bezpečný a mimoriadne vhodný aj pri kojení. Nezačínam "od zajtra" ani "od pondelka", ale hneď dnes :). Priebežne si tu budem sama pre seba písať recepty, ktoré som vyskúšala, a ktoré mi chutili - veď chutných receptov zo zdravých surovín s kopou zeleniny nie je nikdy dosť :). Zároveň, si budem viesť akoby "denník", kde si poznačím ako mi to šlo :). 

Len pre info, počas tejto výzvy, by mal človek zo stravy vylúčiť 5 kategórií jedál:
  1. mliečne produkty
  2. lepok
  3. cukor
  4. spracované potraviny (teda akékoľvek aditíva, farbivá a pod.)
  5. alkohol
Po 28 dňoch je vhodné postupne pridávať potraviny jednu po druhej, a testovať na vlastnom tele, ako sa po nich človek cíti. Ak je nafúknutý, alebo sa mu zhorší pleť, potravinu treba vylúčiť. Musím uznať, že je to naozaj veľmi logické, nakoľko presne takto pridávam svojmu bábätku suroviny do jeho jedálnička (1x za 3 dni mu pridám niečo nové, a zisťujem, či je po jedle spokojný, či ho nebolí bruško, akú má stolicu, či nevidím známky alergie a pod. Zatiaľ papá ovsené vločky, pšeno, ryžu, mrkvu, batáty, jabĺčko, betavital a banán. Tekvicový olej sme skúšali, ale bolo mu po ňom ťažko.)




štvrtok 18. mája 2017

Cestoviny so zeleninou

Jeden z najobľúbenejších obedov. Varim si ho v rônych obmenách. Chutí skvelo, a suroviny mám vždy v chladničke.

Ingrediencie (1 porcia)

  • šálka uvarených cestovín (asi 60-80g v surovom stave)
  • šálka zeleniny  (brokolica na ružičky/špenát/cuketa na kocky... stačí jeden druh ☺)
  • strúčik cesnaku, 1 PL tekvicového oleja alebo oriešok masla, soľ
  • sójová smotana (asi 50 ml)
  • syr na posypanie
Na panvici si spražím maslo, pridám na pásiky nakrájaný cesnak. Keď cesnak zavonia, pridám zeleninu. Počkám kým sa ohreje (mám rada chrumkavú zeleninu, takže naozaj len minútku či 2). Pridám cestoviny, zalejem smotanou a dosolím.
Na tanieri posypem syrom.

Keďže zeleninu aj cestoviny zvyknem mať vždy v chladničke, mám obed na stole do 5 minút 😊.

PS: niekedy dám viac masla a vynechám smotanu - chutí to tiež skvelo 😉


štvrtok 4. mája 2017

Späť do formy s Moje telo: Koučing

Počas tehotenstva som pribrala asi 15 kg  - vážila som teda 79kg. S tým, ako som počas celého tehotenstva "rástla" som bola nadmieru spokojná. Na fotke som 2 dni pred pôrodom, takže ako vidieť, do poslednej chvíle som bola schopná si sama zaviazať šnúrky na topánkach :D.

Na konci šestonedelia som Vážila 71,5 kg. Bábätko som výlučne kojila, takže som v žiadnom prípade nehodlala držať prísne diéty a ani nadmieru cvičiť. V svojej podstate, som skladbu jedla z obdobia šestonedelia nezmenila, ale viac som sa sústredila na to, aby som medzi jedlami "nehrešila" nejakými hlúposťami. (Asi to poznáte, tu sušienka, tam oriešky a už to ide :) ). Zároveň som si kúpila knihu od Kristínky - Moje telo koučing (http://www.mojetelo.cz/), kde som si poctivo zapisovala čo som počas dňa jedla. Kniha je mierená skôr pre začiatočníčky, ale aj napriek faktu, že žiadna z uvedených informácii pre mňa nebola vyslovene novinka, túto knihu vrelo odporúčam úplne všetkým. Je napísaná zrozumiteľne a zahŕňa snáď úplne všetko čo pre zdravé chudnutie potrebujete. Pre mňa to bola jednoznačne jedna z naj investícii :).

Čo sa týka cvičenie, tak 2 týždne som cvičila s Jill - Ripped in 30. Potom som mala od cvičenia pauzu. Poriadne som cvičila len týchto 14 dní, pretože potom som dostala pruh. Neviem z čoho (pravdepodobne to bude spôsobené tým, že som po sekcii mala oslabené brušné svaly, a príliš som sa nešetrila). Pruh zatiaľ nechcem riešiť operačne, nakoľko dojčím a bojím sa, ako by sme to s Teom zvládli (je to síce jednoduchý zákrok, ale v nemocnici by som pobudla 3 dni). Takže, pruh som zatiaľ riešila s fyzioterapeutkou, ktorá mi ho zatejpovala, a chvalabohu to prestalo bolieť, a ja môžem normálne fungovať. Mám v pláne postupne pridať do svojho režimu cvičenie, tak uvidím ako to pôjde :).



utorok 2. mája 2017

Šestonedelie

Hovorí sa, že je to pre ženu náročné obdobie. Podľa mňa to nie je pravda. Nebudem klamať, prvých 48 hodín po sekcii je nesmierne bolestivých, ale stačilo, aby sa na mňa Teo usmial (čo mimochodom urobil hneď keď mi ho prvý krát nechali v náručí ☺), a ja som úplne zabudla na akýkoľvek diskomfort. Prsia sa mi chvalabohu nezapálili, a Teo bol od prvej chvíle naozaj šikovný, čiže som nemala ani žiadne problémy s bradavkami (plus som mala krém, ktorý fakt pomohol).

Domov nás pustili už na 4. deň, a aj keď ma sestričky mierne vydesili, že sa už najbližšie 2 roky nevyspím, nebolo tomu tak. Teuško prvé dni veľa spinkal, a ja som spala s ním. V noci vstával cca každé 2 hodiny, ale nie je to vôbec tak zlé (najmä ak má človek odrobených pár desiatok nočných smien, tak toto vstávanie naozaj nič nie je). Ak má žena viac detí, tak to asi bude podstatne náročnejšie, ale s jedným bábätkom je materská dovolenka v podstate dovolenkou 😄. V pohode som stíhala navariť, vyprať, požehliť Teove veci (kupujem všetko nekrčivé, takže ja inak nežehlím) a udržať byt uprataný. Koho napadne, že sa to dá, len keď je všetko po pôrode ideálne, tak ja som to tak naozaj nemala. Zabudli totiž vo mne kúsok placenty, takže som každý deň chodila do nemocnice na injekcie, aby to moje telo vypudilo. Zároveň mi naplánovali kyretáž, ktorá nakoniec nebola nutná, ale už len tá predstava ma vystresovala dostatočne. 

Teo krásne rástie, a robí mi radosť doslova každý deň. Čo sa týka stravy, jedla som len veľmi ľahké jedlá, v primeranom množstve. Konkrétne, som zvykla mať na raňajky ovsenú kašu, na obed vývar, varené mäsko s prílohou, nejaké jabĺčko a mrkvu a na večeru pečivo s niečim. Cvičila som už od 7. dňa, cvičenia odporúčané po sekcii. Moje telo sa pomalinky vracalo späť do pôvodnej formy (veľmi pomalinky ☺).

pondelok 24. apríla 2017

Tretí trimester...

Hneď v siedmom mesiaci som začala chápať, prečo je tretí trimester naozaj náročný. Za celý mesiac som pribrala len 1.5 kg, ale podstatná časť sa sústredila v okolí bruška, takže sme obaja pekne narástli :). Na jednej strane je to skvelé, ale na strane druhej, práve počas tohto mesiaca som sa musela vzdať spania na brušku (čo je moja top obľúbená poloha), a začala som sa cítiť mierne ťažkopádna.

K tomu sa pridružili aj tráviace problémy - teda konkrétne, ak som zjedla väčšie množstvo jedla, prípadne ťažšie jedlo, bolo mi nesmierne zle. Žalúdok to síce zvládol stráviť, ale potom sa to celé zaseklo niekde v črevách. Nasledovali neskutočné kŕče v bruchu (na celej ľavej strane), a raz som sa dokonca naozaj bála, či nebudem musieť ísť do nemocnice (mamka totiž robila neskutočne dobrú pečenú kačku s červenou kapustou a lokšami). Čiže koncom siedmeho mesiaca som pochopila, že potrebujem jesť aspoň 4x denne, a naozaj menšie porcie. Kapustu som nadobro vylúčila zo svojho jedálnička (ak mi robí zle teraz, určite bude robiť neplechu aj bábätku keď sa narodí).

V ôsmom mesiaci mi diagnostikovali vysoký krvný tlak. Takmer týždeň som strávila v nemocnici. Do práce som sa už nevrátila (bolo to i tak 6 týždňov pred pôrodom), ale nanešťastie som sa ešte raz v 9. mesiaci vrátila do nemocnice. Okrem vysokého tlaku som už mala problémy aj s hustou krvou, dôsledkom čoho nerástlo bábo tak ako malo.

Boli to krušné chvíle, plné obáv, či bude môj miláčik v poriadku. Po nie príliš vydarenom pôrode cisárskym rezom sa však 3.01. narodilo to najkrajšie stvorenie aké som kedy videla (Teo mal 2370g a 48 cm a bol úplne zdravý 😊). Na fotke je jeden z jeho prvých šibalských úsmevov 😉).