Prvý trimester...

Momentálne som v 12. týždni… takže pomaly nám končí prvý trimester. V prvom rade som pochopila, že ranné nevoľnosti majú svoj názov odvodený z toho, že sa vyskytujú v skorej, teda v “rannej” fáze tehotenstva (ja som si doteraz naivne myslela, že sú len ráno). Nevoľno mi bývalo asi 10 týždňov, avšak kedykoľvek počas dňa ak som bola hladná… Z toho priamo vyplýva, že mojím najväčším strachom sa stal hlad. Za žiadnu cenu som nechcela dopustiť aby som bola hladná čo i len na chvíľku. Výsledkom tohto môjho stavu je mám o 4 kg viac… no čo už.

Dobrou správou je, že ranné nevoľnosti sú na ústupe  . Takže sa potrebujem rýchlo zbaviť strachu z hladu (tým nechcem povedať, že budem hladovať, ale určite nie je rozumné jesť 1x denne s malými prestávkami… ) Potrebujem konečne opäť pravidelne a zdravo jesť (ani doteraz mojou hlavnou zložkou potravy neboli sladkosti, ale jem menej zeleniny a viac príloh ako obvykle, a to treba vrátiť do starých koľají).

Náladovosť… to je kapitola sama o sebe, ale ja môžem čestne prehlásiť, že žiadnou náladovosťou netrpím (a netrpí dokonca ani moje okolie). Manžel dokonca hrdo všade tvrdí, že som ešte pokojnejšia  . Negatívom je, že som podstatne viac unavená ako predtým (za poobedňajší spánok by som dala čokoľvek). No, a najhoršie na tom je, že nezvládam horúčavy. Ja, človek ktorý miluje leto! Pri teplote nad 30°C sa správam ako netopier (celý deň som zavretá v byte so zatiahnutými žalúziami a von sa vyberiem až večer po západe slnka).

Na druhej strane, vraj celá žiarim šťastím, mám lepšiu pleť a som krajšia:) . (Aspoň to tvrdia moji najbližší…) Ono, tá radosť z očakávania bábätka sa proste u mňa musí prejaviť aj navonok. Toľko k prvému trimestri. Od teraz si chcem zapisovať pocity a dojmy každý týždeň… som si istá, že sa k týmto článkom rada vrátim  .